Dva-tri dni do roka prší (card 87 hovorí, že to treba osláviť); niekoľko ďalších zožltne vzduch prachom calimy alebo si nad tvoje stredisko sadnú oblaky. Odpoveďou ostrova je hlboká lavička plánu B. Manriqueho okruh sa mení na umenie pod strechou: Jameos del Agua, Fundación v jeho lávovom dome, Casa-Museo v Haríi, Jardín de Cactus. Hrady držia múzeá (pirátstvo v tom teguiskom, súčasné umenie a obed v San José, dejiny v San Gabriel). Bodegy nalievajú malvasíu bez ohľadu na počasie (card 68); Teguise a Arrecife odmeňujú blúdenie (cards 81, 75); jaskyni Cueva de los Verdes je jedno, čo robí obloha. A nezabudni na únik cez mikroklímu: sivo v Costa Teguise často znamená slnko v Playa Blanca — dvadsať minút na juh. Ostrov nemá zlé dni. Len nepridelené.
Definujme si tú pohromu poctivo: „zlé počasie“ na Lanzarote by v polovici Európy prešlo ako slušný letný deň. Lenže dovolenky bežia na očakávaniach a jedno ráno tvrdohlavého oblaku (malý miestny bratranec panzy de burro), mliečny jas calimy alebo výročný dážď dokážu plážový itinerár podraziť. Odtiaľ táto karta — repertoár ostrova na interiér a na každé počasie, usporiadaný na nasadenie.
Manriqueho okruh je kráľovskou rodinou plánu B, pretože najväčší umelec ostrova staval v podstate práve naň: jeho priestory sú rovnako interiér ako krajina. Jameos del Agua — zrútený lávový tunel premenený na koncertnú sálu, bazén a jaskyňu slepých krabov (ich karta je úvodným číslom celej série) — sú pod dramatickým oblakom pravdepodobne lepšie než v letnom jase. Fundación César Manrique v Tahíche, jeho dom postavený vnútri piatich sopečných bublín, je úplne interiérový zážitok; Casa-Museo v Haríi (card 80) pridáva intímnu záverečnú kapitolu; a Jardín de Cactus v Guatize znesie akúkoľvek oblohu a najlepšie sa fotí pod jasne zatiahnutým nebom. Daj si dva-tri s obedom uprostred a máš za sebou skvelý deň podľa meradiel hociktorej krajiny, bez potreby slnka.
Dejiny plnia druhú policu. Múzeum pirátstva na Castillo de Santa Bárbara nad Teguise (card 81) sa páruje s blúdením po starom meste a s dlhými kaviarenskými zastávkami; Arrecife (card 75) ponúka múzeum súčasného umenia v San José — s najlepším daždivým obedom ostrova pod ním —, historické sály San Gabriel, kostol, tržnicu a nákupné ulice; Teguise pridáva palác timpla (card 70). Cueva de los Verdes hrá svoje podzemné divadlo za každého počasia rovnako a vinársky kraj premení sivé popoludnie na svoju najlepšiu verziu: prehliadky pivníc, degustácie, múzeum viniča v starých domoch — sudy modrú oblohu nepotrebujú (card 68, s určeným vodičom alebo s guaguami po vínnej trase).
Meteorologické džiu-džitsu je však miestny majstrovský ťah: tento ostrov robí mikroklímy (karta o večnej jari a karta o alisios vysvetľujú mechaniku). Obvyklý vzorec sivého dňa — oblak pripnutý k severu a východu — necháva juh v závetrí často trblietať sa: ak sa Costa Teguise alebo Arrecife zobudia kalné, pozri sa na webkamery alebo jednoducho sadni do auta; Playa Blanca a Papagayo (card 79) sú často v inej meteorologickej krajine dvadsať minút cesty odtiaľ. Dni calimy radu obracajú — prach je všade, takže vyber interiéry a krátke prechádzky pri pobreží (mliečne svetlo je čudne dobré na fotografiu a hrozné na panorámy), pi vodu a nechaj, nech predstavenie zavrie veľkolepý calimový západ slnka (hviezdička karty 84).
A jednu pravdu si nechaj vo vrecku: niektoré z najkrajších hodín ostrova nosia sivú. Timanfaya pod uháňajúcimi oblakmi vyzerá poriadne apokalypticky; famarské bralo s hmlou zachytenou na hrebeni sa mení na Škótsko na láve; prázdne pláže v mäkkom svetle patria chodcom a fotografom. Návštevníci, ktorí sa sťažujú na zamračený deň, a tí, ktorí o ňom rozprávajú roky, videli tú istú oblohu. Rozdiel bol v pláne — a ten teraz máš.