Lanzarote je malý ostrov s obrovským morom. Obopína ho vyše dvesto kilometrov pobrežia a žiadne miesto na ostrove nie je ďaleko od hukotu Atlantiku. To, čo robí toto pobrežie výnimočným, je však jeho rozmanitosť: v priebehu jediného dňa sa môžete presunúť z tyrkysového pokoja do divokej oceánskej drámy.
Na juhu, skryté na konci prašnej cesty vedúcej chráneným prírodným parkom, ležia zátoky Papagayo — pohľadnica, ktorú si každý zapamätá: polmesiace zlatého piesku zovreté medzi sopečnými mysmi, s čistou, pokojnou a plytkou vodou vo všetkých odtieňoch modrej. Je to nežná tvár Atlantiku — ideálna na plávanie, šnorchlovanie a dlhé lenivé popoludnia.
Severné pobrežie rozpráva iný príbeh. Vo Famare sa pod stenou šesťstometrových útesov tiahne obrovská pláž dlhá celé kilometre a tie isté pasáty a vlny, ktoré kedysi Lanzarote izolovali, dnes priťahujú surfistov z celého sveta. Spoľahlivé vlny Famary vyniesli oblasti povesť jednej z veľkých európskych surfových škôl: začiatočníci sa učia prvé jazdy na spenenej vode, zatiaľ čo na neďalekých útesoch skúsení jazdci naháňajú jedny z najsilnejších vĺn Atlantiku. Windsurfisti a kitesurfisti majú svoje chrámy na východnom pobreží, kde stály vietor fúka takmer po celý rok.
Za pobrežím dobrodružstvo pokračuje. Oproti Órzole leží La Graciosa — od roku 2018 oficiálne ôsmy kanársky ostrov — miesto s piesočnatými ulicami, bez asfaltu a s plážami, ktoré pôsobia ako koniec sveta. Kanál medzi oboma ostrovmi, El Río, chránia útesy a bodkujú ho člny; trajekty a katamarány ho križujú každý deň.
A samotná voda je pozvaním: po celý rok mierna, na jar chladnejšia a osviežujúca, najteplejšia začiatkom jesene. Kajaky kopírujú pobrežie, plachetnice sa nakláňajú do pasátov, paddleboardy sa kĺžu ponad sopečné útesy. Na ostrove zrodenom z ohňa je to práve oceán, kto určuje rytmus každého dňa.