Zátoky Papagayo sú plagátom ostrova — polmesiace zlatého piesku pod okrovými výbežkami, voda ako Karibik vo fľaši — a vedia to všetci, čo je práve ten problém, ktorý treba vyriešiť. Postup: príď pred desiatou alebo po piatej (svetlo je aj tak lepšie); bez šomrania zaplať malé mýto za auto do prírodného parku Los Ajaches — vďaka nemu zostáva pobrežie nezastavané; obíď prvé parkoviská a prejdi sa chodníkom po útese, lebo každá zátoka má vlastný charakter — Mujeres široká a pohodlná, La Cera drobná, Papagayo pohľadnicový amfiteáter, Caleta del Congrio divokejšia (a s voliteľným oblečením); vezmi si vodu a tieň — nad Papagayom je jeden chiringuito a nič iné; a šnorchluj pri skalnatých okrajoch, je to najpokojnejšie pozeranie rýb na ostrove. V lete zváž príchod na kajaku alebo pešo od promenády v Playa Blanca. Tie isté zátoky, iné storočie.
Papagayo si svoju slávu zaslúži poctivo: južný cíp ostrova sa ohýba do chráneného kotla, kde pasáty väčšinou minú cieľ, vlnenie prichádza zriedka a reťaz zátok zbiera medzi hrdzavými výbežkami bledozlatý piesok. Voda nad tým pieskom robí tyrkysový trik lepšie než kdekoľvek inde na Lanzarote a celý súbor leží vnútri Monumento Natural de Los Ajaches — najstarších hôr ostrova, obrúsených na elegantné kosti —, a preto na horizonte nestojí ani jeden hotel. Tá neprítomnosť je luxus. Malý poplatok za vozidlo pri závore parku ju platí; zaplať ho ako permanentku na výhľad.
Ťah znalca je brať Papagayo ako sedem pláží, nie ako jednu. Zo západu na východ: Playa Mujeres, tá veľká a priateľská, najbližšie k prvému parkovisku, najľahšia s deťmi a batožinou. Playa del Pozo, široká a často pokojnejšia. Playa de la Cera, vrecko medzi útesmi, samá intimita. Samotná Playa del Papagayo, tá ikona — zlatý amfiteáter medzi dvoma výbežkami s chiringuitami na brale nad ním; zapĺňa sa prvá a prvá sa objaví aj v tvojom feede. A za veľkým výbežkom Puerto Muelas a Caleta del Congrio, dlhšie, divokejšie, s kempingovou zónou za chrbtom — naturistické zvykom aj podľa cedule, nádherne nerušené. Chodník po hrane útesu spája všetko v minútach zvládnuteľných aj v žabkách; desať minút chôdze ti spoľahlivo kúpi o osemdesiat percent menej susedov.
Načasovanie poráža všetko ostatné. Pred desiatou patria zátoky plavcom a svetlo prečesáva výbežky nízko; poludnie patrí flotile prichádzajúcich; od piatej dav opadne, voda si drží teplo a útesy sa menia na medené — najlepšie dve hodiny papagayského dňa. Pravidlá vetra, ktoré inde všetko zrovnajú, tu sotva platia — toto je záveterný kút ostrova —, ale v dni so silným južným vetrom sa mágia obráti: pred cestou autom sa pozri na predpoveď.
Logistika s náklonnosťou: prístupová cesta je spevnená hlina, dobrá pre každé auto, prašná pre egá. Zo zariadení je tu jeden veselý chiringuito nad zátokou Papagayo a v podstate nič iné — nes si vodu, jedlo a vlastný tieň a odnes si každú stopu (čistota parku je kolektívny výkon, nie služba). Šnorchlovanie pozdĺž skalnatých bokov každej zátoky je najjemnejšie na ostrove — papagájovce, morské pražmy, občasná raja nad pieskom. Športové alternatívy obídu auto úplne: pobrežný chodník z východnej promenády Playa Blanca dorazí k Mujeres za necelú hodinu ľahkej chôdze a požičovne kajakov či paddleboardov (majú vlastnú kartu) premenia celý záliv na tvoju trasu. A prosba od krajiny: svahy za plážami sú krehká kôra starých hôr — drž sa chodníkov, nestavaj mužíkov z kameňov, odnes si len opálenie. Zátoky prežili storočia obdivovateľov vďaka jedinému triku: každý ich nechal presne tak, ako ich našiel. Členstvo nestojí nič; správaj sa podľa toho.