Najlepším reštauračným sprievodcom ostrova je mapa prístavov. Pravidlo: kde vykladajú lode, tam žiaria kuchyne. Pochôdzka zo severu na juh: Órzola a Punta Mujeres/Arrieta na severe — grilovaná ryba, lapas, výhľady na more mimo turistického rozvrhu; La Santa a Caleta de Famara na divokom pobreží, surfersky neformálne s vážnou surovinou; El Golfo, hlavný stan západov slnka, kde končí karta o zelenej lagúne a začína papagájovec; Playa Quemada, dedina-úkryt so stolmi na plážových kameňoch; a arrecifský Charco (card 75) pre mestskú verziu. Objednaj si úlovok dňa na váhu, na mojo povedz áno a počítaj s papierovými obrusmi a s absolútne žiadnym zhonom. Účet bude férový a ryba bude mať krstné meno. To je celý systém.
Na to, ako sa dobre najesť na hociktorom kanárskom ostrove, existuje jednoduchý triediaci algoritmus: choď za pracujúcimi loďami. Rybárska flotila Lanzarote je malá, ale živá, a dediny, ktoré si držia lode, si držia aj poctivý vzťah k rybe — krátke jedálne lístky, tabule, „čo dnes prišlo“, ceny za kilo ukázané pred varením. Všetko ostatné — vlajočky, fotky, pyramídy paelly — je pre inú klientelu.
Severný okruh je klasika. Órzola, okrem toho, že je prístavom trajektu na La Graciosu, vypráža a griluje s prístavom na očiach — spoj to s Caletónom Blanco (card 76). Arrieta sa potichu preslávila presne týmto žánrom: stoly pri vode, sardinky, vieja s papas arrugadas, kalamáre, ktoré chutia po dnešnom ráne; jej suseda Punta Mujeres (card 78) pridáva kúpanie v charcu pred obedom, čo je správne poradie operácií. Počítaj s lapas — prílipkami grilovanými so zeleným mojom, veľkým vstupným mäkkýšom súostrovia — plus pulpo, zvraštené zemiaky a, ak budeš mať šťastie, gofio zapracované do vývaru.
Západ pridáva postoj. Caleta de Famara, surferská dedina pod veľkým bralom, hrá bohému s pieskom na podlahe: ryba dňa pre klientelu v neoprénoch, dlhé sobremesas, kým rastie vlnenie. La Santa — skutočná dedina, nielen slávne športové stredisko vedľa — si drží poverovacie listiny fungujúceho prístavu a podľa toho aj kŕmi. Dolu po ohnivom pobreží je El Golfo jedálňou západu: osada s väčším počtom reštaurácií než domov, všetky otočené k západu slnka — rezervuj alebo príď skoro na stôl v prvom rade, objednaj si papagájovca alebo caldereta a nechaj, nech sa hlavný večerný program (slnko rozpúšťajúce sa v Atlantiku za tvojím grilovaným cherne) odohrá na tebe. Zelená lagúna a Los Hervideros (majú svoju kartu) sú zabudovaná prechádzka pred večerou.
Juh si drží dve tajomstvá. Playa Quemada, na konci vlastnej cestičky za Puerto Calero, je úkrytom ostrova: hŕstka domov, kamenistá pláž, stoly tam, kde sa končí dedina a začína more — také miesto, kam ostrovania vodia návštevy z diaľky, aby niečo dokázali. A Playa Blanca, pri všetkej svojej rezortnej mierke, stále dobre je pozdĺž prístavu starého mestečka, kde medzi výletnými katamaránmi vytrvávajú rybárske lode.
Terénne remeslo, univerzálne: rybím jedlom je obed — kuchyne držia denný úlovok na druhú, nie na deviatu; opýtaj sa „¿qué hay hoy?“ a ver odpovedi; celá ryba a la espalda (rozkrojená a grilovaná) alebo sancochada (varená, s mojom a gofiom) poráža akúkoľvek zložitú úpravu; a správnym dezertom je pohárik, ktorý ti podnik aj tak prinesie (card 67). Jedno varovanie zrodené z lásky: tieto dediny bežia dedinskou rýchlosťou. Ak sa ponáhľaš, vybral si sa do zlého žánru — a úprimne, aj na zlý ostrov.