V nedeľu je Teguise karnevalom ostrova — slávny trh zaplaví starú metropolu stánkami a autokarmi. Raz je to pôvabné. Ale Teguise pre znalca je hociktoré iné ráno, keď sú davy preč a počuješ vlastné kroky v jednom z najstarších… nuž, v jednom z najstarších koloniálnych mestečiek Španielska: vyše štyri storočia hlavné mesto ostrova, rozvrhnuté od roku 1418 okolo paláca rodu princeznej Teguise. Zatúlaj sa uličkami z čadiča a vápna: kostol Guadalupe na veľkolepom námestí, Palacio Spínola (dnes múzeum timpla, card 70), kláštory premenené na umelecké priestory, portály s päťsto rokov starými erbmi. Vystúp k hradu Santa Bárbara na okraji sopky za múzeom pirátstva a výhľadom na celý ostrov. Nedeľa pre ruch, utorok pre dušu.
Teguise nesie svoje dejiny s pokojom mesta, ktoré už všetko prežilo: pirátske plienenia (Callejón de la Sangre — Krvavá ulička — uchováva tú pamäť v mene; karta o pirátoch rozpráva to najhoršie), stratu hlavného mesta v prospech vyskočeného Arrecife v roku 1852 (card 72) a napokon masový turizmus, ktorý vstrebalo elegantným trikom: vyhradilo mu deň — nedeľu — a ostatných šesť zostáva samo sebou.
Mestečko je jedno z najstarších európskych sídel na atlantických ostrovoch: založené na začiatku pätnásteho storočia pri sopke Guanapay, pomenované po majskej princeznej, ktorá sa priženila do dynastie dobyvateľov (karta o toponymii si ten príbeh vychutnáva), a 440 rokov sídlo moci, cirkvi a peňazí ostrova — to všetko zámerne vo vnútrozemí, mimo dosahu rýchlych korzárskych výpadov. Tá geografia ho zachovala: keď sa hlavné mesto presťahovalo do prístavu, Teguise sa jednoducho zastavilo v čase a dnes je najlepšie zachovaným historickým mestečkom východných Kanárskych ostrovov — mriežka bielych fasád, tmavých čadičových rámov, vyrezávaných drevených dverí a ticha.
To podstatné, bez zhonu. Plaza de la Constitución, široká a dôstojná, s kostolom Nuestra Señora de Guadalupe — materským kostolom ostrova, prestavaným po každej katastrofe, ktorého veža je orientačným bodom mestečka. Oproti Palacio Spínola: kupecký palác z osemnásteho storočia s nádvoriami a maľovanými stropmi, dnes Casa-Museo del Timple — oplatí sa už len pre tú budovu a dvojnásobne pre príbeh malého nástroja (card 70). Uličky, ktoré z námestia vybiehajú, skrývajú zvyšok: bývalé kláštory San Francisco a Santo Domingo (dnes múzejné a galerijné priestory), poklady ostrovného nábytku v domoch-múzeách, Callejón de la Sangre za kostolom, obchody so skutočným remeslom medzi obvyklými podozrivými a nádvorné kaviarne stvorené pre druhú kávu. Všetko sa dá obísť za hodinu; všetko si zaslúži tri.
Nad mestečkom výkričník: Castillo de Santa Bárbara, malá zavalitá pevnosť na okraji sopky Guanapay, ktorej strážcovia kedysi prehľadávali more, či nevidno plachty, a zapaľovali výstražné ohne. Dnes v nej sídli Museo de la Piratería — divadelne zábavné a naozaj poučné — a výhľad na 360º je hodinou dejín ostrova v jedinom rozhľade: Teguise rozumne skrčené vo vnútrozemí, Arrecife blyštiace sa na pobreží, ktoré bývalo príliš nebezpečné, ohnivé hory Timanfaye na juhu, famarská stena na severe.
Čo sa týka nedeľného trhu: choď raz, skoro, kvôli tej podívanej — je to najväčšia spoločenská udalosť ostrova a medzi stánkami s plážovými šatkami sú aj skutoční remeselníci, plus folklórne vystúpenia dopoludnia. Ale poznač si aj jeden všedný deň. Teguise v pokojný utorok, s dážďovníkmi nad hlavou a s čadičom chladným v tieni, je to najbližšie, čo ostrov má k cestovaniu časom — a nestojí to presne nič.