Medzi „plážou“ a „bazénom“ si ostrov drží tretiu kategóriu, ktorú brožúry podceňujú: charcos — prírodné morské jazierka v láve, ktoré dopĺňa každý príliv. Tie najprívetivejšie žijú v Punta Mujeres, obielenej rybárskej dedine, ktorá je okolo svojich jazierok v podstate postavená: rebríky, malé plošinky, babičky plávajúce svoje denné dĺžky presne o deviatej. Tie najdivokejšie sú Los Charcones pod Montaña Bermeja neďaleko Playa Blanca — reťaz nemožne tyrkysových misiek vytesaných do tmavých lávových útesov, nádherných a pri vlnení naozaj nebezpečných. Pravidlá charca sú univerzálne: choď pri nízkom až strednom stave vody, len za pokojného mora, nikdy sa neotáčaj oceánu chrbtom a sleduj, kde plávajú domáci. Ovládni ten rozvrh (karta o prílive a odlive) a odomkneš si tucet najlepších kúpaní ostrova — väčšinu bez piesku aj bez davov.
Lávové pobrežie vyzerá pre plavcov nehostinne, kým sa ho nenaučíš čítať: všade tam, kde sa výlevy stretli s oceánom, zostali vrecká, oblúky a misy, ktoré príliv dvakrát denne naplní čistou, obnovenou morskou vodou. Ostrovania tieto charcos od nepamäti používajú ako svoje štvrťové bazény — niektoré vylepšené rebríkom a zábradlím, iné ponechané presne tak, ako ich sopka vyliala. Je to najmiestnejší vodný zážitok, aký ostrov ponúka: bez vstupného, bez hudby, so spústou nepísaných pravidiel.
Punta Mujeres je metropolou skroteného charca. Dedina severne od Arriety navlieka svoje domy pozdĺž nízkeho lávového brehu prešitého jazierkami — to najväčšie je pri centre, so schodmi a rebríkmi, menšie sú vtesnané medzi domy ako súkromné vane, ktoré zhodou okolností patria všetkým. Scéna je hlavný bod: deti skákajúce do vody pri prílive, ranný plavecký klub v pevnú hodinu, susedia polievajúci muškáty medzi dvoma ponormi. Voda je priezračná ako sklo, obnovovaná každým prílivom, s dostatkom rybiek na to, aby sa oplatila maska. Etiketa: toto je živá dedina, nie atrakcia — zaparkuj poriadne, stíš hlas a obedovať choď tu (ryba to tu myslí vážne). Neďaleko Punta de la Vieja a jazierka okolo Arriety zbierku rozširujú.
Los Charcones sú druhý koniec spektra: divoké, bez dozoru a v ten správny deň najkrajšie miesto na kúpanie na ostrove. Na surovej západnej strane polostrova Playa Blanca, kam sa dostaneš prašnou cestou a krátkym štverom, vytesal oceán do nízkych tmavých útesov sériu mís — tyrkysové misky prepojené kanálmi, dosť hlboké na poriadne plávanie, zarámované ako infinity bazény s Atlantikom vybuchujúcim hneď za okrajom. To zarámovanie je zároveň varovaním: toto pobrežie berie plnú západnú vlnu a zblúdilé série cez okraje preperú so silou. Protokol je absolútny — len dni s pokojným morom, nízky až stredný stav vody, nikdy sám, nikdy na vonkajších okrajoch, a ak vodná triešť prechádza cez jazierka, je to zastávka na fotku, nie na kúpanie. Ľudí tu už bolo treba zachraňovať práve preto, že tento odsek ignorovali.
Čestné zmienky do tvojej zbierky: jazierka Charco del Palo na naturistickom pobreží (územie voliteľných plaviek — dedina je jednou z najstarších naturistických enkláv Európy, spomenuté vecne, ako to robí ostrov); pokojnejšie lagúny Caletónu Blanco (card 76); a bratranci Punta Mujeres v každej rybárskej dedine severne od Arrecife. Všeobecná teória je vždy tá istá a vždy sa oplatí zopakovať: príliv je rozvrh, domáci sú odborová organizácia plavčíkov a charco, ktorý je v zlatej hodine prázdny, obvykle nie je neobjavený — je zatvorený pre vlnenie a v dedine to vedia všetci. Kúp sa tam, kde sa kúpu babičky. Majú dokonalú bezpečnostnú bilanciu.